Analýza konečného stanoviska Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky k navrhovanej výstavbe druhej veľkokapacitnej spaľovne komunálneho a priemyselného odpadu v Bratislave spoločnosťou Slovnaft

EÚ si na jednej strane uvedomuje, že potrebuje zvýšiť surovinovú sebestačnosť, znížiť závislosť na dovoze primárnych surovín, a to do značnej miery aj vďaka zvýšeniu úlohy obehového hospodárstva, recyklácie a prijala za týmto účelom viacero právnych predpisov, strategických dokumentov a finančných nástrojov. Avšak prax, dáta, vývoj v tejto oblasti v posledných rokoch ukazujú, že tieto zmeny boli nedostatočné, pretože EÚ nie je ani na ceste dosiahnuť svoje hlavné recyklačné ciele a situácia v oblasti obehového hospodárstva je ešte horšia. EÚ síce dosiahla isté zlepšenia v oblasti recyklácie, avšak nedostatočné, keďže dáta ukazujú, že napríklad takmer určite nesplní ciele recyklácie komunálneho odpadu. V roku 2024 bola miera recyklácie komunálnych odpadov v EÚ podľa starej, nepresnej, mierne nadhodnocujúcej metodiky eurostatu 48 %, pričom do roku 2025 má dosahovať mieru 55 % – taký skok takmer určite nedosiahne.

Situácia je však v skutočnosti ešte horšia, pretože podľa metodiky pre posudzovanie súladu s rámcovou smernicou o odpadoch eurostat uvádza, dosiahla priemerná miera prípravy na opätovné použitie a recykláciu komunálneho odpadu v EÚ v roku 2023 hodnotu 43,3 %. Situácia v oblasti celkového obehového hospodárstva je ešte horšia. Najnovšia hodnota ukazovateľa miery využitia materiálov v obehovom hospodárstve v roku 2024 predstavuje len 12,2 %. Pôvodným cieľom Akčného plánu EÚ pre obehové hospodárstvo bolo do roku 2030 zdvojnásobiť úroveň z roku 2020, čo zodpovedá približne 22,4 – 23,2 %. Novšia Dohoda o čistom priemysle stanovuje ešte ambicióznejší KPI na rok 2030 vo výške 24 %. EEA vypočítala, že miera obehovosti by sa musela zvýšiť o viac ako 1,7 percentuálneho bodu ročne, aby sa dosiahol cieľ 22,4 %, zatiaľ čo celkové zvýšenie dosiahnuté v EÚ v rokoch 2010–2024 bolo len približne 1,5 percentuálneho bodu. V dôsledku toho EEA konštatuje, že EÚ nie je na ceste k splneniu cieľa na rok 2030. Preto s mojim tímom analyzujem a pripomienkujem niektoré veľké projekty v oblasti odpadového hospodárstva na Slovensku v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Zameriavam sa na ich vplyvu na plnenie cieľov odpadového, obehového hospodárstva EÚ a klimatické ciele EÚ. Zároveň sa snažím, ako člen Výboru pre životné prostredie, klímu a bezpečnosť potravín (ENVI) v Európskom parlamente, kde zastupujem frakciu Renew Europe, prispieť k skvalitneniu procesu posudzovania vplyvov a lepšiu implementáciu rámca EÚ v tejto oblasti, ako aj vo veci prístupu občanov k rozhodovaniu. V súčasnosti je jedným z takýchto veľkých projektov návrh výstavby veľkokapacitnej spaľovne prevažne komunálnych odpadov v Bratislave, len niekoľko stoviek metrov od už existujúcej mestskej spaľovne komunálnych odpadov s dostatočnou kapacitou pre celé mesto aj okolie, a plne dostatočnou pre celý Bratislavský kraj po jej rekonštrukcii. Návrh vybudovania druhej spaľovne prevažne tiež komunálnych odpadov s kapacitou 220 000 ton odpadov ročne preto vyvoláva obavy zo vzniku nadkapacity, vedúcej k riziku potláčania recyklácie, zbytočného dovozu odpadov zo zahraničia, zbytočne vyšších emisií do ovzdušia. Naviac, takáto spaľovňa by vzhľadom na vyšší podiel vstupných odpadov s obsahom fosílneho uhlíka by predstavovala zbytočne veľký uhlíkovo intenzívny a málo účinný zdroj energie oproti iným čistejším a efektívnejším zdrojom. Je dôležité analyzovať nedostatky a negatíva činnosti kompetentných orgánov verejnej správy v tejto veci.

Je to práve identifikovanie nedostatkov, ktoré je kľúčové pre navrhovanie zlepšení legislatívneho rámca posudzovania vplyvov na životné prostredie v EÚ. To je potrebné nielen z hľadiska plnenia cieľov a záväzkov v oblasti prístupu verejnosti k rozhodovaniu, ale aj reálneho 4 pokroku v znižovaní negatívnych vplyvov činností na životné prostredie. Klímu a pre plnenie cieľov obehového hospodárstva EÚ. Konkrétne sme sa v tomto prípade zamerali na analýzu záverečného stanoviska Ministerstva životného prostredia SR, pretože v ňom je zhrnutý celý proces a všetky posudky a argumenty, ktoré akceptovalo a argumenty, s ktorými sa stotožnilo. Našu analýzu sme súčasne upravili do podoby rozkladu voči záverečnému stanovisku Ministerstva životného prostredia SR v tejto veci. Naša analýza identifikovali početné nedostatky v procese posudzovania vplyvov, viaceré z nich pomerne závažného charakteru. Tieto identifikované nedostatky využijem pri návrhoch pre zlepšenie legislatívneho rámca EÚ v oblasti obehového a odpadového hospodárstva a posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Mgr. Martin Hojsík

Podpredseda Európskeho parlamentu

Zdroj fotografie: Slovnaft. Foto N – Tomáš Hrivňák